Jdi na obsah Jdi na menu
 


Lexikón rastlín

Orchidea zlatá

Orchidea zlatá je nízka rastlina- meria iba 25 cm . Rastie v lese na miestach kde je vlhko, čisto, a hlavne kde nesvieti priame slnko. Orchidea zlatá je na slnko veľmi citlivá a pri priamom kontakte so slnečným žiarením hynie. Má asi 8 cm kvety a zakrpatené listy tmavo zelenej farby. Kvitne pri splne mesiaca. Jej kvety sú z rýdzeho zlata, no nedajú sa použiť v bankovníctve. Vtedy jej okolie žiari silným zlatým svetlom. Je známa svojou schopnosťou plniť želania. Ak si chcete splniť želanie musíte ju odtrhnúť keď kvitne, a sústrediť sa na svoje želanie. Musíte si však byť 100% istý svojím rozhodnutím, pretože želania ktoré táto rastlina splní majú vždy nejaký háčik. Napríklad ak si želáte nové auto, na druhý deň Vám bude stáť pred domom. Potom sa však dozviete že vám náhle zomrel otec, po ktorom ste zdedili jeho nové auto. Ak práve nekvitne môžete ju rozoznať vďaka dvom svietivo-červeným škvrnám na každom liste.

  Delphine de Rossy,Tigerful

 Slamiha Skeletisila

Slamiha sa bežne vyskytuje všade na našom území, hoci v iných krajinách nie je až taká rozšírená. Je však veľmi ťažké nájsť ju, pretože si ju môžete pomýliť z mnohými inými druhmi z tejto čeľade a mohlo by to mať katastrofálne následky. Ale nie len z tohoto dôvodu. Používanie tejto rastliny je bez povolenia zakázané, pretože spôsobuje veľké bolesti, ak je dobre upravená. Nie je nebezpečné dotýkať sa jej vo voľnej prírode, jedovatá môže byť iba po správnej úprave. Nebudeme si hovoriť, ktoré jej časti sú jedovaté ani ako sa upravuje, pretože tieto postupy sa učia len vybraní čarodejníci, ktorí to potrebujú pre svoje povolanie. Slamiha má malé tmavožlté až hnedé kvety. Kvitne len po niektoré roky, pravdepodobne tie bohatšie, kedy môže získať dostatok živín. Pri dobrej starostlivosti môže kvitnúť každý rok( ak sa pestuje doma). Má rada slnko, preto ju možno nájsť najmä na otvorených priestranstvách.

 Delphine de Rossy, Tigerfu l

Pomalka Dravá

Pomalka dravá je známa skôr ako Rastlinný vampír. Tak ju bežne nazývajú aj študenti. Pomalka je asi 2,5 metrov dlhá rastlina, ktorá má dlhé olivovo zelené listy. Kvitne raz za 25 rokov veľkými -až 45 cm kvetmi ktoré majú krvavočervenú farbu. Má 30 lupeňov ktoré po odrezaní ihneď stvrdnú na kameň. Preto je niekedy nazývaná aj Kamennou ružou. Tieto lupene sa používajú v stavebníctve- sú neobyčajne pevné a pekné. Lupene si zachovávajú pôvodný tvar a aj vzorku žiliek takže sú veľmi pekné a estetické. Okrem toho odrážajú slabé až stredné zaklínadlá. Tieto lupene sú použité napríklad na obklad jednej siene v Gringottbanke. V strede má pomalka obrovské množstvo piestikov, ktoré vydávajú tekvicovo-ananásovú vôňu a majú zlatú farbu. Pomalka však nemá svoju prezývku len tak, pre nič- za nič. Pre svoje sfarbenie si ju čarodejníci často pletú zo vzácnou orchideou zlatou, ktorá je známa plnením želaní. Preto sa k nej čarodejníci často (neopatrne) približujú. Vtedy Pomalka vystrekne omamnú látku svojej obeti presne do tváre. Tá ostane paralyzovaná, a tak sa Pomalka môže pokojne hostiť. Na prvý pohľad ich síce nieje vidieť, no pod lupeňmi má ukryté dlhé výrastky s malými zúbkami ktoré kožu pretrhnú a následne začnú sať krv, ktorá je hlavnou potravou Pomalky. Po tomto pohryznutí je obeť omámená ešte asi hodinu. Potom sa preberie a pociťuje silné bolesti hlavy ktoré pominú po obnovení stratenej krvi (až pol litra) a po úplnom vyprchaní účinkov jedu. Pomalka sa rozmnožuje výlučne odrezkami listov. Po ich odrezaní z rastliny vytečie tmavohnedá zapáchajúca šťava ktorá sa používa na zmiernenie sklerózy a vypadávania vlasov.

 Delphine de Rossy,Tigerful

Hranatka cukrová

Tak túto rastlinku pozná asi každý čarodejník. Bežne sa vyskytuje v mierom pásme celého sveta, no najviac sa jej darí v západnej a strednej Európe. Je ľahko rozpoznateľná, vďaka zvláštnym hranatým listom (od toho odvodený názov) tmavozelenej farby. Kvitne od mája do septembra. Kvietky majú každý po tri lupene, môžu byť rôznej farby, od fialovej až po bielu. Na tejto rastline sú liečivé kvety, zbierajú a potom dávajú sušiť. Sušia sa asi týždeň, najlepšie na nejakom slnečnom mieste, až sa zosušia zhruba na tretinu svojej pôvodnej veľkosti. Z nich sa potom tradičným spôsobom urobí čaj. Zvláštnosťou je, že aj keď väčšina bylinkových čajov má horkú a nepríjemnú chuť, čaj z hranatky je veľmi chutný, dokonca sladký. V čom je liečivý? Je to slabé rastlinné antidepresívum, čo znamená že zlepšuje náladu a znižuje precitlivenosť organizmu. Taktiež pomôže pri žalúdočných problémoch a pálení záhy. Pre tieto vlastnosti je medzi čarodejníkmi veľmi obľúbený, ťažko nájdete gazdinku, ktorá by nemala vysušené kvety hranatky vždy poruke.
 

 

 

 

Moandora kráľovská

 

Výskyt: Dažďové pralesy Južnej Ameriky

Vzhľad: Táto dlhá popínavá rastlina, ktorú možno nájsť len hlboko v dažďových pralesoch Južnej Ameriky má veľké po hranách ostré listy, ktoré v priebehu života menia farbu zo zelenej na červenkastú a na konci života majú modrú farbu. Jej korene nesahajú hlboko pod zem, zato rastie pri stromoch a pri raste sa okolo nich obkrúca. Žije približne 5 rokov. Na začiatku 2.roka jej začínajú pučať kvety, ktoré v noci svetielkujú a vylučujú omamnú látku, ktorá privábi hmyz, ktorý potom, keď sa dotkne kvetu, rastlina prehltne a strávi.

Magické schopnosti: Okrem tej omamnej látky Moandora koncom 3.roka života, keď už dosahuje dĺžku cez 30 m , začne pórami na tele vylučovať modrastý sliz, ktorý vyteká ku koreňom stromov, kde ho strom absorbuje a spôsobí, že strom začne oveľa rýchlejšie rásť, pričom sa mu zmení farba listov na tyrkysovú. Keď sa ale sliz dostane na telo zvierat, dané zviera začne v strašných mukách umierať, a keď umrie, tak jeho telo vzbĺkne modrým plameňom, pričom ale zviera nezhorí na popol, ale sa premení na obsidián.

Využitie: Tieto rastliny často využívali miestny domorodí šamani, lebo verili že to duchovia zeme sa prevtelili do stromov, v ktorých teraz žijú. Preto aby si zabezpečili, ich priazeň, nosili im pod strom jedlo ako dar, predovšetkým rôzne chrobáky. Moandora si privykla na takéto jedlo, ktoré mala poruke, preto dovolila šamanom, aby sa usídlili na vrcholkoch stromov a v prípade nebezpečenstva aj obyvatelia dediny. A raz za 5 rokov, keď umrie Moandora, tak si šamani nanesú na telo ten sliz, a nechajú sa premeniť na obsidián, aby sa zase duchovia zeme vrátili k nim. Moandora ale prežije tak, že v strome, ktorý ovládla už sú jej zárodky a po určitej dobe zase vyrastie na tom istom mieste.

Upozornenie: Moandora podľa istých muklovských prameňov zo 16.storočia, kde ju menovali ako Satanus Herbus, pretože keď na dedinčanov zaútočilo 5 španielskych vojakov, Moandora začala na obranu ten sliz vystrelovať na nich, až to všetkých premenilo na obsidián, až na istého benediktínskeho mnícha, ktorý cestoval s nimi, a to vďaka tomu, že jeho habit bol z miestnych rastlín, ktoré si už na sliz vypestovali čiastočnú imunitu.

Mandragoru iste netreba predstavovať žiadnemu vzdelanému čarodejníkovi.
Výťažky z rôznych častí tejto úžasnej rastliny sa používajú do mnohých
elixírov, z ktorých najznámejší je práve elixír na návrat zakliatych,
ktorý pozná každý školák. Takisto je známy aj jej omračujúci hlas, ktorý
môže byť osudný pre toho, kto ho počuje.
V tejto knihe vám prinášame pár informácií, ktoré nie sú až tak veľmi
známe, sú však dôležité pre lepšie pochopenie pôvodu a vývinu tejto
rastliny, ktoré určite ocenia čarodejníci so záujmom o herbológiu alebo
liečiteľstvo.
Najstaršia stopa po rastline nápadne pripomínajúcej dnešnú mandragoru
pochádza z čias dinosaurov. Našla sa v skamenenej podobe na úpätí sopky
Popocatepetl, a pravdepodobne ide o vyvrelinu z krátera. Túto skamenelinu
začali skúmať odborníci, ktorí sa snažili zistiť čo najviac o jej pôvodnej
podobe, prostredí, v ktorom rástla a odkiaľ čerpala živiny potrebné pre
svoj vývin.
Podarilo sa im zistiť približný tvar koreňa a listov, ktoré sa mierne
líšia od jej dnes známej podoby. Prekvapujúcim zistením bolo, že pre svoj
rast potrebovala len veľmi málo vody, takmer žiadnu. Darilo sa jej naopak
v horúcom a suchom prostredí. To primälo výskumníkov hľadať jej stopy v
kráteroch vyhasnutých a aj činných sopiek a v ich tesnej blízkosti. V
priebehu dlhoročných výskumov sa podarilo zistiť niekoľko zaujímavosti:
Mandragora patrí k najstarším známym rastlinám na zemi, je ešte staršia
ako prvé dinosaury. Začala sa šíriť po zemi v čase, keď bol celý povrch
zemegule pokrytý činnými sopkami a roklinami plnými žeravej lávy.
Predpokladá sa, že práve mandragora bola hlavnou potravou vtedajších
živočíchov, z ktorých sa neskôr vyvinuli dinosaury a neskôr draky.
Spočiatku boli tieto tvory malé a nenápadné, a vplyvom tejto magickej
rastliny sa vyvinuli na týchto obrovských fantastických živočíchov.
Po tomto zistení už nebolo nijakým prekvapením, že dnes tých niekoľko
miest, kde rastie divá mandragora, je práve v kráteroch sopiek, preto jej
zber vo voľnej prírode je veľmi ťažký a nebezpečný. Odborníci už pred
niekoľkými storočiami našli spôsob, ako ju pestovať v skleníkoch, v
teplých a suchých podmienkach, na ktoré je zvyknutá. Pri dobrej
starostlivosti sa jej darí vynikajúco, a už dávno nie je známy prípad, že
by sa ju niekto pokúšal získať z voľnej prírody. Je bežne dostupná na trhu
po celom svete.
Jej listy aj koreň sa okrem už spomínaného elixíru pre návrat zakliatych
použiva aj na mnohé liečivé elixíry pre liečbu zapálených a hnisajúcich
rán, pri bodnorezných zraneniach, a dokonca aj pri niektorých duševných
poruchách. Často sa používa na elimináciu nežiadúch účinkov
experimentálnych kúziel a pri nebezpečných a ťažkých pôrodoch. Mandragora
tiež tvorí súčasť niektorých druhov potravy pri špeciálnych diétach ťažko
chorých ľudí, ale len vo veľmi malom množstve, pretože jej účinky sú veľmi
silné. Vtedy sa však musí do potravy pridávať veľké množstvo cukru na
zmiernenie jej extrémne horkej chuti, najmä pre detských pacientov.
Dúfame, že záujemcov o herbológiu, súčasných aj budúcich liečiteľov,
botanikov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o túto čarovnú a ešte stále dosť
záhadnú rastlinu, sme našimi informáciami potešili, obohatili ich
doterajšie vedomosti a povzbudili k jej ďalšiemu skúmaniu a využívaniu

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář